Menu

Blog
SK EN FR DE
stiahnuť kalendár
predsedníctva

Slovensko a eú

Jazyk

Prostredníctvom jazyka sa veľa dozvedáme o ľuďoch, ktorí ním hovoria, o tom, v akých kategóriách vnímajú svet, aká je ich krajina a kultúra, spoločenské zvyky či možno aj zlozvyky. Takto sa teda aj slovenčina môže stať skratkou k Slovákom a Slovenkám. Aká teda je?

Slovenčina je...

  • spájajúca, niekedy sa o nej dokonca hovorí ako o esperante medzi slovanskými jazykmi. Vysvetlenie je jednoduché – radí sa medzi západoslovanské jazyky (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnu lužickou srbčinou), ale zároveň si zachováva mnoho javov typických pre južnoslovanské jazyky,

  • ľubozvučná, hovoríme tak o nej vďaka vďaka pomerne frekventovaným zvukovo zaujímavým spoluhláskam ď, ť, ň, ľ, ž, š, , č, ako aj dvojhláskam ia, ie, iu (slová ako čučoriedka, žinčica, zaujímavý),

  • jemná, pretože dokáže vytvárať obrovské množstvo zdrobnenín,

  • zložitá, lebo rozoznáva nielen prirodzené, ale aj gramatické rody,

  • jednoduchá, lebo používa len tri časy a veľa internacionálnych slov,

  •  vie byť rodovo korektná, prejavuje sa to napríklad pri slovesách v préterite (muž išiel, žena spievala, dieťa sa hralo).

  • no niekedy sa jej korektnou byť nechce. Ženské priezviská síce majú v slovenčine svoju špecifickú formu (pán Slávikpani Sláviková) a aj názvy povolaní či profesií vykonávaných ženami sa od mužských náprotivkov líšia (profesor profesorka), no v súčasnosti sa tieto pravidlá často porušujú.

  • trocha archaická,  niekedy zachováva staršie alternácie (noha – nôžka – nožičk, ruka – rúčka – ručička, krok – krôčik – kráčať, boh – božský – náboženstvo),

  • krkolomná, keďže v slovenčine spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ môžu mať slabikotvornú funkciu, a tak sa v nej vyskytujú aj ťažko vysloviteľné slová bez samohlások (krk, stĺp, prst). Dokonca existujú aj vety bez jedinej samohlásky: Strč prst skrz krk.

pismenka

Zvuky a znaky slovenčiny

Slovenská abeceda používa znaky latinky, využíva však aj mnohé „zvláštne” znaky, napríklad:

dĺžeň (á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ),

mäkčeň (ď, ť, ň, ľ, ž, š, dž, č),

dve bodky (ä) – používa sa iba v prípade písmena a; v súčasnej slovenčine sa vyslovuje ako [e],

vokáň (ô) – vyzerá ako strieška a zapisuje sa ním diftong [u-o]. 

Vo výslovnosti sa rozlišujú krátke a dlhé samohlásky – dlhé samohlásky sa vyslovujú približne 1,5-krát dlhšie ako krátke. Kvantita, teda rozdiel v dĺžke trvania samohlások, však v slovenčine dokáže meniť význam slova, preto treba byť obozretný najmä v slovách, ako sú napr. sudsúd, parkypárky, tvartvár.

Slovný prízvuk je v spisovnej slovenčine spravidla na prvej slabike slova, a preto slabiky s dlhou samohláskou, ktoré sa nachádzajú vnútri alebo na konci slov, vyslovujeme bez prízvuku:  kultúra, manažér (prízvučná slabika je podčiarknutá).

Dvojhlásky (diftongy)

V slovenčine nájdeme aj zaujímavé spojenia samohlások:

ia [i-a] piatok, sviatok

ie [i-e]  biela, poschodie

iu [i-u] číta tretiu (novšiu) esemesku (iu existuje iba v gramatických príponách)

ô [u-o] nôž, stôl.

Vyslovujeme ich špecificky, splývavo, nie ako spojenia dvoch samostatných vokálov.

Spoluhlásky (konsonanty)

V slovenčine okrem grafém známych aj z iných jazykov nájdeme pomerne špecifické znaky, ktoré majú aj príznačnú artikuláciu. Špecifikom slovenčiny je napríklad existencia krátkeho a dlhého slabikotvorného – „krkolomného” – r, l, ŕ, ĺ či tzv. mäkkých konsonantov ako č, ď, ž, š, dž, ď, ť, ň, ľ.

č  čokoláda, Čína

ď  ďakovať, ďalej

ľ  ľad, ľahký

ň  koňak, vaňa

š  študent, šalát

ť  ťava, šťastie

ž  žirafa, žurnalistika

Svojrázne sú aj spoluhláskové skupiny ch a dz, dž, ktoré tak ako vokalické diftongy vyslovujeme ako špecifický zvuk:  

ch  chirurg, chlapec

dz  schôdza, cudzinec

  džem, dżez

Slovenčina vtedy aj dnes

Približne v 10. storočí sa z praslovančiny odčlenil jazyk západných Slovanov, z ktorého sa napríklad okrem češtiny a poľštiny vyvinula aj slovenčina. V úradnom styku sa na území Slovenska používala latinčina, neskôr aj nemčina, maďarčina a čeština, v rovnakom čase sa darilo aj rôznym slovenským dialektom. Najvýraznejšie diferenčné zmeny slovenčina prekonala v 10. – 12. storočí. V 16. – 18. storočí sa na území Slovenska používala ako kultúrny jazyk čeština, ale už aj niekoľko variantov kultúrnej slovenčiny: kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina. Od konca 18. storočia sa začínajú pokusy o formovanie spisovnej slovenčiny. Prvou významnejšou bola iniciatíva Antona Bernoláka, ktorý založil svoju kodifikáciu na západnej kultúrnej slovenčine (1787), Ľudovít Štúr o viac než polstoročie neskôr vychádzal zo stredoslovenského základu (1843). Jeho kodifikácia sa veľmi skoro ujala a po viacerých úpravách trvá prakticky až dodnes.

V súčasnosti je slovenčina sebavedomým dynamickým jazykom s bohatým štýlovým rozvrstvením. Slovenská republika patrí k nemnohým európskym krajinám, ktoré sa rozhodli status jazyka deklarovať aj zákonom. Už od roku 1995 sa preto slovenčina považuje za štátny jazyk a o jeho kodifikácii sa rozhoduje na Ministerstve kultúry SR.

globus

Slovenčina vo svete

Slovenský jazyk je oficiálnym jazykom Slovenskej republiky. Hovoria ním však aj stovky tisíc ľudí v USA, Kanade a Českej republike, v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku a inde. Záujem o štúdium slovenčiny už viac než päťdesiat rokov pretrváva aj vďaka centru slovenčiny ako cudzieho jazyka Studia Academica Slovaca na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a jeho mnohým vzdelávacím programom a učebným materiałom (napr. séria učebníc Krížom-Krážom). Na diaľku možno slovenčinu študovať prostredníctvom e-learningových  vzdelávacích programov e-slovak.sk a myslovak.sk.

Autor: Júlia Vrábľová, podľa publikácie Prvá pomoc po slovensky (Vrábľová a kol.)

Ilustrácie: Oto Hudec

 

Mnohojazyčný portál na učenie sa slovenčiny: slovake.eu

Good Idea Slovakia

Nedávne aktuality

03.11.2016
Podunajský región predstavuje pre príslušné krajiny nespornú pridanú hodnotu
Premiér Robert FICO, podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš ŠEFČOVIČ a eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor NAVRACSICS otvorili dnes v Bratislave v novej budove Slovenského národného divadla 5.výročné fórum Stratégie EÚ pre dunajský región.
Viac
03.11.2016
Spoločné rokovanie o výskume a inováciách v dunajskom regióne
V rámci 5. výročného fóra Stratégie EÚ pre dunajský región sa dnes dopoludnia uskutočnilo spoločné rokovanie ministrov a ich zástupcov zodpovedných za výskum a inovácie, za účasti Európskej komisie, ktorí diskutovali o tom, ako koordinovať investičné aktivity v oblasti výskumu a ako zabrániť „úniku mozgov“ z regiónu.
Viac
03.11.2016
Európsky parlament otvára desiaty ročník Ceny Karola Veľkého pre mládež
Európsky parlament je presvedčený, že mladí ľudia dokážu vďaka svojím nápadom, nadšeniu a tvrdej práci priniesť skutočné zmeny a tých najšikovnejších chce podporovať. Preto už po desiaty rok spoločne s nadáciou Ceny Karola Veľkého v Aachene organizuje súťaž o Cenu Karola Veľkého pre mládež.
Viac
03.11.2016
I. Korčok: občania očakávajú od Únie hmatateľné výsledky
Bratislava (2. november 2016) – Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, Ivan Korčok dnes prijal poslancov Výboru pre ústavné záležitosti (AFCO) Európskeho parlamentu. Hlavným cieľom návštevy europoslancov bolo získať pohľad hlavných aktérov slovenského politického života na ďalší vývoj európskej integrácie v kontexte aktuálnych kríz, ktorým EÚ čelí, vrátane dôsledkov britského referenda.
Viac
23.08.2016
Spoločné vyhlásenie: Ministerská konferencia k Európskemu dňu pamiatky obetí totalitných režimov
(Bratislava, 23. augusta 2016)
Viac
06.07.2016
Prejav predsedu vlády SR R. Fica v Európskom parlamente
Viac
24.10.2016
Hodnotenie doterajšieho výkonu slovenského predsedníctva pred predsedami výborov Európskeho parlamentu
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok vystúpi (25. október) v Štrasburgu na Konferencii predsedov výborov Európskeho parlamentu s prejavom k strednodobému vyhodnoteniu napĺňania priorít slovenského predsedníctva. Konferencia predsedov výborov Európskeho parlamentu, pod vedením poľského poslanca Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka, je politickým orgánom parlamentu, ktorý koordinuje prácu jednotlivých výborov a zabezpečuje hladký priebeh legislatívneho procesu.
Viac
21.10.2016
Avízo: Tlačová konferencia k pripravovanej konferencii GLOBSEC Tatra Summit 2016
V pondelok 24. októbra sa uskutoční tlačová konferencia k pripravovanej konferencii GLOBSEC Tatra Summit 2016 za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenca vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivana Korčoka. Na tlačovej konferencii vystúpi aj prezident organizácie GLOBSEC Róbert Vass.
Viac
19.10.2016
Avízo: Premiér R. Fico na summite lídrov v Bruseli
V dňoch 19. – 21. októbra 2016 sa predseda vlády SR Robert Fico spolu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom v Bruseli zúčastní na tripartitnom sociálnom samite a pravidelnom zasadnutí Európskej rady (ER). Počas neho sa stretne s predsedami vlád krajín V4, predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom a lídrami členských krajín EÚ.
Viac
17.10.2016
Avízo: Predseda vlády SR Robert Fico a Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa zúčastnia na tripartitnom sociálnom samite v Bruseli
Viac
06.10.2016
Bratislavský plán
Viac
22.09.2016
Slovníček SK PRES 3
Viac
22.09.2016
Prezentačné predmety SK PRES
Viac
22.09.2016
Sponzori SK PRES
Viac
19.07.2016
Závery Rady o Venezuele
Viac
19.07.2016
Závery Rady o stratégii EÚ týkajúcej sa Číny
Viac
19.07.2016
Závery Rady o Turecku
Viac
19.07.2016
Priority EÚ v rámci Organizácie Spojených národov a na 71. zasadnutie VZ OSN
Viac
+

Podľa typu

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa témy

označiť všetky

Podľa krajiny

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa typu

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa témy

označiť všetky