16 / 2016

NEWSLETTER SK PRES

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ

@skpres2016

@eu2016sk

Web SK PRES eu2016.sk

HLAVNÁ TÉMA

BRATISLAVSKÝ PLÁN PRE EURÓPU

Hlavné mesto Slovenska hostilo 16. septembra po prvý raz neformálne stretnutie lídrov krajín EÚ a najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií. Lídri 27 krajín, bez účasti Veľkej Británie, diskutovali o otázkach migrácie a ochrany vonkajších hraníc, ale prerokovali aj viaceré ekonomické témy.

Samit, ktorý sa po siedmich rokoch konal prvýkrát mimo Bruselu, sa zaoberal budúcnosťou Únie. Stretnutie sa uskutočnilo v reakcii na výsledky britského referenda o vystúpení z EÚ. Jeho výsledkom je prijatie Bratislavskej deklarácie a Bratislavského plánu. Deklarácia je zameraná na bezpečnosť, prosperitu a zlepšenie komunikácie medzi členskými štátmi, s inštitúciami EÚ, ale najmä s občanmi.

Bratislavský plán určil priority EÚ na ďalších šesť mesiacov. Sú medzi nimi ochrana vonkajších hraníc Únie, garancia vnútornej bezpečnosti a boj proti terorizmu či posilnenie programov zameraných na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí.

Agenda EÚ by mala byť podľa lídrov pre občanov zrozumiteľnejšia. „Myslíme si, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ, najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,“ uviedol premiér Robert Fico.

Jednou z kľúčových tém samitu bola bezpečnosť. „Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz," podotkol predseda Európskej rady Donald Tusk.

Slovensko zvládlo samit na jednotku. Organizáciu ocenili európski lídri aj médiá.

BRATISLAVSKÝ SAMIT:

MIMORIADNA VÝZVA ZAVŔŠENÁ ÚSPECHOM

Organizačný kolos menom Bratislavský samit musel vo veľmi krátkom čase zvládnuť ten istý tím, ktorý zabezpečuje ministerské stretnutia v Redute. O úskaliach príprav nám povedala viac riaditeľka Odboru organizácie a logistiky SK PRES Martina Balunová. „Samit bol ohlásený približne v polovici júla. Mali sme na to teda zhruba šesť až osem týždňov, z toho štyri týždne boli v auguste, keď má väčšina bruselských inštitúcií prázdniny. Mám pocit, že sme odviedli dobrú prácu napriek tomu, že sme vzhľadom na okolnosti museli prípravu zvládnuť v extrémne krátkom čase,“ opisuje jednu z mnohých prekážok M. Balunová. Viac

Plavbu loďou s vyše 200 pasažiermi, na ktorej lídri absolvovali pracovný obed, organizačne zabezpečil Odbor pre horizontálne otázky a koordináciu SK PRES. Okrem logistického zabezpečenia programu európskych lídrov bola výzvou aj komplexná príprava tlačového centra v Inchebe a profesionálneho pracovného zázemia pre približne 800 novinárov. Tím ľudí z Odboru pre komunikáciu a prezentáciu SK PRES mal na starosti okrem iného projekt tlačového centra, komunikáciu s dodávateľmi, novinármi a delegáciami či zabezpečenie tlačových konferencií a prepravy novinárov na mediálne príležitosti. Počas príprav samitu, ale aj priamo v tlačovom centre boli členovia mediálneho tímu nápomocní a ochotní, čo ocenili aj novinári zo svetových médií, napríklad Bloomberg alebo AP.

Televízny prenos do celého sveta na prvotriednej úrovni zabezpečil predsednícky host broadcaster RTVS. Ako uviedol šéf spravodajstva RTVS Lukáš Diko, mediálne pokrývanie samitu bola zaťažkávajúca skúška, v ktorej však stovky zamestnancov televízie a rozhlasu obstáli. „Museli sme si byť istí, že máme všade dostatočný počet kamier a mikrofónov. Vedeli sme, že ak by niečo ušlo nám, nemal by to nasnímané nikto,“ dodáva L. Diko. Viac

ĎALŠIE AKTUALITY

STARALI SA O SVETOVÝCH LÍDROV

Mladí ľudia majú v tíme slovenského predsedníctva náročnú a mimoriadne zodpovednú úlohu. Deväťdesiatjeden styčných dôstojníkov alebo liaison officerov poskytuje komplexný servis takmer 600 delegáciám. Sprevádzajú ich na každom kroku už od vystúpenia z lietadla. Na starosti majú dodržiavanie časového harmonogramu, dopravu delegátov, ich ubytovanie, ale absolvujú s nimi aj prehliadku Bratislavy.

Všetci styční dôstojníci sú študentmi vysokých škôl. Majú väčšinou humanitné zameranie - študujú prekladateľstvo, politológiu, európske štúdiá alebo právo. Ich vekový priemer nepresahuje 24 rokov a výborne zvládajú cudzie jazyky - okrem angličtiny hovoria viacerí po francúzsky a nemecky, ale niektorí ovládajú aj fínčinu, ruštinu či perzštinu.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ dalo študentom jedinečnú príležitosť zažiť svet vysokej politiky na vlastnej koži. „Je to rozhodne veľmi intenzívna a nezabudnuteľná skúsenosť,“ hovorí Naďa Vrátna, ktorá sprevádzala aj francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda.

Pre Evu Rihovú je táto práca splnenou túžbou. „Ani v tých najbláznivejších snoch by som nedúfala, že budem mať česť prísť do tesnej blízkosti najvýznamnejších a najvplyvnejších politikov z Európy,“ zamýšľa sa Eva, ktorá sa počas Bratislavského samitu starala aj o kancelárku Angelu Merkelovú.

Viacerí styční dôstojníci sa zhodli, že delegáciám sa v Bratislave veľmi páčilo a s organizáciou podujatí boli spokojní. „Veľakrát boli naozaj prekvapení profesionalitou v tom najlepšom zmysle slova a právom sme tak potvrdili schopnosť Slovenska usporiadať stretnutia na najvyššej úrovni,“ dodáva Pavol Kucharovič, ktorý sprevádzal napríklad delegácie zo Španielska, Nórska alebo Turecka.

RUŠNÝ ZAČIATOK PREDSEDNÍCKEJ JESENE

V septembri sa okrem Bratislavského samitu uskutočnilo viacero ministerských zasadnutí pod taktovkou našich ministrov a štátnych tajomníkov. Rokovaniam dominovali aktuálne témy ako bezpečnosť a ochrana hraníc EÚ, rozširovanie alebo migrácia. Ministri diskutovali aj o obchodnej spolupráci a podpore európskeho výskumu.

P. Gajdoš: EÚ musí byť silná aj vojensky

Kľúčovými témami neformálneho zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ boli globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, posilnenie spolupráce s NATO a operácie EÚ v regióne Sahel a Líbyi v kontexte riešenia zdrojov nelegálnej migrácie. Dôležitosť zasadnutia potvrdila aj prítomnosť genrálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.

„Ako ministri obrany krajín Európskej únie si uvedomujeme, že musíme spoločne budovať a rozširovať spôsobilosti tak, aby sme dokázali adekvátne reagovať a chrániť naše krajiny v každej operačnej doméne,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš. Viac

EÚ a partneri o nových riešeniach migračnej krízy

Migrácia a hľadanie spoločných postupov boli témami ministerskej konferencie tzv. pražského procesu, ktorá sa konala 20. septembra v Bratislave. „Zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a vysielanie policajných expertov považujem za dobrý krok k hľadaniu spoločných riešení a rozvoju spolupráce medzi nami,“ uviedol podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Predstavitelia 50 zúčastnených krajín prijali v Bratislave deklaráciu, v ktorej potvrdili úspech doterajších aktivít a záujem o predĺženie platnosti Akčného plánu pražského procesu na obdobie ďalších piatich rokov. Viac

Krok od podpisu obchodnej dohody EÚ s Kanadou

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi EÚ a USA (TTIP) a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) boli témami rokovaní ministrov obchodu, ktoré sa uskutočnilo v piatok 23. septembra v Bratislave. Zasadnutie viedol minister hospodárstva SR Peter Žiga. Členské štáty podporili návrh, aby dohodu CETA schvaľovali ministri obchodu, s najväčšou pravdepodobnosťou na mimoriadnom zasadnutí Rady v Luxemburgu 18. októbra.

„Dohoda obsahuje oblasti, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo, napokon tu v blízkosti sme mali demonštráciu s medzinárodnou účasťou. Preto sme sa dohodli, že EK spolu s Kanadou pripraví spoločnú deklaráciu, ktorá sporné miesta vysvetlí,“ skonštatoval minister hospodárstva Slovenskej republiky Peter Žiga. Viac

Obchodná dohoda CETA je zameraná na verejné služby, ochranu investícií a medzinárodné súdy alebo aj pracovné a environmentálne normy.

EÚ definitívne schválila pohraničnú a pobrežnú stráž

Rada EÚ dala definitívne zelenú zriadeniu Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Jej činnosť by sa mala začať v polovici októbra. Splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok svojím podpisom 14. septembra na pôde Európskeho parlamentu potvrdil prijatie nariadenia. Zdôraznil, že „podpisom plníme jednu z priorít slovenského predsedníctva – udržateľnú migračnú a azylovú politiku EÚ. Nemôžeme dopustiť, aby sme sa opätovne ocitli v chaotickej situácii uplynulého roka.“

Hlavnou úlohou Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je pomoc pri ochrane vonkajších hraníc a zabezpečenie účinného riadenia migračných tokov i vysokej miery bezpečnosti pre EÚ. „Návrat do normálneho stavu v rámci Schengenu je možný iba prostredníctvom účinného riadenia našich vonkajších hraníc,“ povedal minister vnútra SR R. Kaliňák. Viac

GAC: Bosna a Hercegovina bližšie k EÚ

Rada pre všeobecné záležitosti (GAC) privítala pokrok, ktorý dosiahli orgány Bosny a Hercegoviny pri vykonávaní svojho reformného programu. Vyzvala ich, aby pokračovali v úsilí v prospech svojich občanov.

„Dôveryhodná politika v oblasti rozširovania je jednou z hlavných priorít predsedníctva a som rád, že v tejto oblasti postupujeme vpred. Rozširovanie je naším nenahraditeľným nástrojom na podporu demokracie, stability a prosperity v našom susedstve. A ak si svoje povinnosti splní krajina, od EÚ by mala nasledovať náležitá odozva,“ povedal splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a štátny tajomník MZVaEZ SR I. Korčok.

Uskutočnilo sa prvé rokovanie o preskúmaní rozpočtového rámca EÚ na roky 2014 až 2020. Členské štáty sa zhodli aj na konkrétnych krokoch pre elektronickú verejnú správu. Viac

COST: Nová stratégia pre vedu a techniku

Ministri a štátni tajomníci 36 členských krajín organizácie COST (Spolupráca v oblasti vedy a techniky) prijali deklaráciu, ktorá vyjadruje podporu pre vedu aj v budúcnosti. „COST je veľmi dôležitým nástrojom aj pre slovenských mladých výskumníkov, pretože im ponúka priestor na medzinárodnú spoluprácu, ktorá patrí medzi priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ,“ uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan.

Kľúčovými bodmi diskusie počas ministerskej konferencie COST bola podpora mladých výskumníkov, zvýšenie atraktívnosti vedeckej kariéry, mobilita výskumníkov a podpora investícií do rozvoja ľudského potenciálu. Viac

COST je medzivládnou organizáciou presahujúcou európsky kontinent. Počas svojej existencie umožnila spoluprácu pre takmer pol milióna vedcov. V tomto roku sa v programe COST realizuje viac ako 300 rôznych projektov a na ich riešení sa spolupodieľa približne 45 000 výskumníkov z Európy aj mimo nej.

SLOVENSKÁ PRÍRODA V BRUSELI

Slovenské národné parky, faunu a flóru, ale aj pamätné kremnické mince predstavuje putovná výstava o ochrane prírody a biodiverzity v hlavnej budove Európskej komisie. „Cieľom výstavy je podčiarknuť dôležitosť sústavy chránených oblastí Natura 2000, zohľadňovať nároky na ochranu biodiverzity v iných politikách a hlavne poukázať na kladné príklady zo Slovenska," poznamenal v otváracom príhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.

Na otvorenie predsedníckej výstavy nadviazalo premietanie filmu Divoké Slovensko režiséra Tomáša Hulíka. Ide o pútavý a náučný dokument o divokej prírode na Slovensku. Viac

SLOV:MOTION - ŠPIČKOVÝ TANEC A DIVADLO

Jeden z hlavných kultúrnych projektov slovenského predsedníctva s názvom SLOV:motion predstaví v Bruseli našich tanečníkov a divadelníkov. Dni slovenského súčasného tanca a divadla sú unikátnym podujatím s jasným odkazom: dajme sa do pohybu, spojme vlastné kreatívne energie a vytvorme priestor pre spoločné kultúrne aktivity.

Počas štvordňového podujatia uvidia návštevníci umelecké prezentácie a diskusné i výtvarné panely. Predstavia sa napríklad multi-inštrumentalista a hudobný producent Dalibor Kocián, umeleckým menom Stroon, Divadlo Štúdio tanca s inscenáciou Roots, choreografka Martina Hajdyla Lacová s tanečníkom Stanom Dobákom s choreografiou SuperNaturals, Jaro Viňarský s choreografiou Animalinside či zoskupenie Les SlovaKs s predstavením Opening Night. Program odštartoval koncertom 29. septembra. Viac

V NITRE O BUDÚCNOSTI JAZYKOV EÚ

„Perspektívy jazykovej komunikácie v EÚ“ – tak znie názov medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila v Nitre pod záštitou SK PRES. Konferencia bola súčasťou 101. svetového kongresu esperanta za účasti takmer 1 300 účastníkov zo 60 krajín.

Na podujatí prvýkrát spoločne rokovali politici, jazykoví odborníci z rôznych oblastí a predstavitelia občianskych organizácií z krajín V4 a ďalších krajín EÚ o troch hlavných témach: jazykové problémy občianskej participácie, jazykové problémy ekonomickej integrácie a stav a perspektívy cudzojazyčného vzdelávania v EÚ.

Výstupom z podujatia je Nitrianska deklarácia, ktorá zdôrazňuje súčasnú krízu európskej integrácie. Jedným z dôvodov krízy je chýbajúci spoločný jazyk, ktorým je podľa eurokomisára Vytenisa Andriukaitisa práve esperanto.

VEDELI STE, ŽE...?

Počas Bratislavského samitu vzrástla návštevnosť webu slovenského predsedníctva v Rade EÚ eu2016.sk o viac ako tretinu.
Na Bratislavskom samite bolo v plnom nasadení 64 tlmočníkov, ktorí tlmočili z 23 jazykov do 18 jazykov.
Na lodi Regina Danubia bolo počas neformálneho obeda lídrov EÚ 223 pasažierov, z toho 60 ochrankárov.

AKTUÁLNE NA TWITTERI

PRIPRAVUJEME...

6. a 7. októbra sa uskutoční Neformálne stretnutie predsedov parlamentov členských štátov EÚ – Bratislavský parlamentný samit. Lídri parlamentov EÚ budú hodnotiť súčasné dianie v Únii a jej budúce smerovanie. Viac

Newsletter nájdete aj na adrese eu2016.sk/sk/newsletter-sk-pres.
Ak máte záujem dostávať newsletter pravidelne, vyplňte svoj email v políčku NEWSLETTER na stránke eu2016.sk.
V prípade, že si neželáte dostávať newsletter, pošlite, prosím, mail na okom@mzv.sk.